Budúcnosť začína dnes.

Vývoj potrebuje čas.

Tí, ktorí si uprostred zmätku moderného sveta dokážu zachovať vnútorný pokoj, sú imúnni aj voči neúspechu. Väčšina z nás je oveľa silnejšia, ako si uvedomuje. Máme k dispozícii zdroje, ktoré často ani nevyužívame. Človek má totiž nepopierateľnú schopnosť vedome zlepšovať svoj život. Pokiaľ teda postupujeme v smere svojich vízií a snažíme sa žiť tak, ako sme si predsavzali, úspech sa vždy dostaví.

Tu a teraz.

V podnikaní sa človek stretáva každodenne s množstvom problémov. Musí robiť desiatky vecí odrazu a má na to všetko veľmi málo času. Jednou z najhroznejších charakteristických čŕt nášho súčasného spôsobu života je spojenie ťažoby včerajška a desivého zajtrajška. Ale šťastný život by mal spočívať v samotnom žití, v čare dní a hodín. Ako píše indický dramatik Kalidasy: „Dobre prežitý dnešok mení včerajšok na krásny sen a zajtrajšok v predstavu plnú nádeje.“. 

Tu a teraz je skvelé, ale veľa ľudí si ho mýli s obyčajnou pohodlnosťou a lenivosťou. Keď je potrebná zmena, sama sa neurobí. Odkladaním akcie vzniká stres a je preukázané, že v strese nie sme kreatívni. Aj keď množstvo ľudí hovorí, že bez tlaku „deadlinov“ z nich nič nevypadne. Otázkou však je, ako kvalitný bude potom výsledok. Dobrý bude možno len za predpokladu, že už bol predtým „nachystaný v hlave“ a iba sa to na poslednú chvíľu dotiahlo. Pod stresom je totiž náš mozog nastavený na útok alebo útek, takže tam naozaj nie je veľký priestor na kreativitu.

Iba jedna vec odrazu.

Každé ráno vstávame s vedomím, že máme pred sebou stovky úloh, ktoré musíme zvládnuť. Ale pokiaľ ich neberieme jednu po druhej, tak sme na najkratšej ceste ako si rozhasiť telesno a duševno. Plytvanie energiou, nervozita a starosti sú verní sprievodcovia každého, kto sa priveľmi stará o budúcnosť. Nechcem tým povedať, že by sme sa nemali na budúcnosť nijako pripravovať. Nie. Vôbec nie. Ale najlepší možný spôsob ako sa pripraviť na zajtrajšok, je využiť celú svoju inteligenciu a celé svoje nadšenie na to, aby sme dnes robili skvelú prácu, ktorú máme urobiť dnes. To je príprava na budúcnosť.

Bez vízie to nepôjde.

Víziu si nedávame preto, aby sme mali zo života peklo. Život od nás nechce, aby sme sa naháňali, ale aby sme boli tvoriví. Vízia nie je nutne konkrétny cieľ, ktorý musíme za každú cenu dosiahnuť. Je to skôr stav bytia, za ktorým kráčame a užívame si „tu a teraz“ s tým, že máme smer a vieme, prečo robíme to čo robíme. Vízia dáva životu aj práci hlbší zmysel a pomáha nám lepšie sa rozhodovať.